Vďaka pohybu sme na Zemi dokázali prežiť, adaptovať sa, presúvať sa v priestore a prekonávať prekážky, bojovať, loviť, vytvárať si vzťah k práci, ale aj zábave a hre, tvoriť, komunikovať, dotýkať sa, liečiť a regenerovať.

Technický pokrok a uľahčovanie práce sú samozrejmou súčasťou vývoja, dnes ale veľká časť populácie na svoje prežitie naozaj nepotrebuje ani základnú telesnú zdatnosť. Postupne slabneme a strácame pripravenosť zvládať krízové aj bežné situácie, ktoré si vyžadujú akýkoľvek fyzický výkon, alebo sa príliš úzko špecializujeme na jeden druh zaťaženia, čo nás rovnako vzďaľuje od prirodzeného rozvoja.

Zároveň sme v modernej spoločnosti vystavení rastúcemu množstvu informácií, elektronickej komunikácie a rôznych podnetov. Táto nerovnováha medzi mentálnou a fyzickou záťažou má svoje telesné aj duševné následky.

„Človek nemá telo, myseľ a ducha. Je všetkým tým.“ Na pohyb sa nesústreďujeme z dôvodu, že považujeme telesné za dôležitejšie ako intelektuálne. Venujeme sa mu preto, lebo kultivácia pohybového prejavu a fyzická záťaž sú tým, čo mentálny rozvoj a duševné zdravie človeka prirodzene dopĺňa a podporuje.